Ľubomír Tongeľ

„Agrobaróni“ nepodnikajú v agrosektore pre svoju lásku k pôde, k prírode alebo pre túžbu produkovať zdravé potraviny. Robia to pre biznis a je im jedno, že poškodzujú našu pôdu a ľudí!

Čo nás poľnohospodárov trápi:

Problémy v poľnohospodárstve začali už v roku 1948, keď komunistická moc ukradla občanom ich pôdu, lesy a majetky. Vtedy začal morálny úpadok a obrovské sklamanie občanov, ktorým boli upreté ich vlastnícke práva. Mnoho našich občanov pracovalo v USA, vo väčšine prípadov v baniach, s vidinou toho, aby si mohli po návrate do vlasti kúpiť za ťažko zarobené peniaze pôdu, či les a začali hospodáriť. Táto krádež prebehla v najväčšom rozsahu práve v ČSR, NDR a ZSSR. Iné krajiny v RVHP si ponechali tradičný spôsob hospodárenia v agrosektore. Znárodňovanie tam neprešlo v takom objeme ako u nás.

Malý farmár MF, Stredný farmár SF, Veľký farmár VF, Agrobarón.

Za aktuálnu neschopnosť štátu byť sebestačný v dopestovaní plodín a v produkcii živočíšnych produktov, je zodpovedná každá vláda, ktorá tu bola!

Dala priestor na cielenú likvidáciu malých fariem, ktoré zabezpečujú pestrosť produkcie a vysokú kvalitu. A to aj v menej produktívnych oblastiach.

Po začiatku reforiem v roku 1990 sa objavila legitímna požiadavka majiteľov, aby im boli vrátené ich majetky a hlavne pôda. Mnoho z týchto reštitúcii však nie je ani 30 rokov po začatí ukončených. Veľa ľudí už pomrelo a ich potomkovia nemajú ani len poňatia, že ich predkovia vlastnili pôdu. Preto musí štát urobiť nápravu a sám nájsť majiteľov alebo ich dedičov a vrátiť to, čo štátu nepatrí! To je základná podmienka na nápravu neprávosti. Dať zadosťučinenie náprave morálky aby pôdu tak dostalo množstvo malých farmárov.

V 90-tych rokoch boli vo vedení štátu a všade na úradoch stále komunisti, čiže štát viedli tí istí ľudia, proti ktorým sa bojovalo. Nové vedenie štátu si mylne myslelo, že je potrebné ich tam nechať, lebo sú odborníci. Neskôr sa ukázalo, že to bola obrovská chyba. Dokonca ešte aj teraz sa (akože) odborníkom odpúšťajú kauzy a obsadzujú sa do rôznych funkcií a nedáva sa príležitosť čistým a morálnym ľuďom. Tí najhorší zo zlých, ktorí mali moc, vplyv a informácie, vycítili veľkú príležitosť. Začali konať proti morálke a často aj protizákonne.

Pôdu zadržiavali, spochybňovali nárok občanov na vlastníctvo a zatajovali zistené vlastníctva občanom, ktorí nevedeli, že majú nejaké dedičstvo. Vďaka tomu mohol štát, ovládaný amorálnymi ľuďmi, disponovať obrovským množstvom pôdy a lesov. Tie samozrejme nechceli využívať v prospech štátu a jeho občanov, ale chceli ich využiť najmä na svoj finančný profit. Ešte aj v roku 2020 takto spravujú cca 25% ornej pôdy.

Začiatok hospodárenia a vytvorenia podmienok pre podvody!

Do roku 1998 sa intenzívne vytvárali zákonné podmienky, aby agrosektor ovládli terajší Agrobaróni!!! Po nežnej revolúcii existovali klasické družstvá a noví reštituenti, ktorými boli buď samostatne hospodáriaci roľníci alebo spol. s r. o. Mnoho pôvodných družstiev padlo do rúk vedeniu tohto družstva. Spravili si z nich s.r.o., pričom si privlastnili majetok, ktorý by mal byť vlastnený podielnikmi. Prakticky ľuďom ukradli technické stavby a stroje a neskôr aj veľkú časť ich pôdy. Zákony cielene obmedzovali práva vlastníkov! Zvýhodňovali sa zazmluvnení nájomcovia, a to platí až doteraz. Neskôr sa k tomu ešte vrátim. Mnoho družstiev neprežilo vďaka neschopnému manažmentu, alebo boli cielene položené na lopatky a vytunelované. Tie majetky ukradli Agrobaróni a zahraniční príživníci. Toto popíšem nižšie.

Dotácie na rozvoj svojej farmy dostávali len „starí známi“ a kto nemal známych alebo nebol ochotný dať úplatok za to, na čo má zákonný nárok, tak ten nedostal nič. To platí ešte aj dnes! Malí farmári, ktorí chceli žiť z pôdy, museli byť fanatici. Za druhej Dzurindovej vlády po roku 2004 začali prúdiť na Slovensko plošné dotácie na pôdu. Vtedy vláda stopla naše národné dotácie, čo bola veľká chyba. Je pravda, že sa podnikateľom v agrosektore začalo dariť. Vďaka vyšším dotáciam na plochu a aj možnosť čerpania financií na nákup techniky a stavby (z EU). Konečne si mohol aj malý hospodár kúpiť traktor, či inú techniku, alebo si mohol bez úplatku postaviť sklad na obilniny. Bolo to však preto, lebo sa prideľovali aj dotácie cez projekty na rôzne využitie. Väčšina ich takto mohla využiť a zveľadiť svoju farmu. V tom istom čase sa dohodli „staré krajiny“ EÚ na zvýšení príspevkov pre svojich farmárov. Chceli viac, v porovnaní s tým, čo sme mali dostávať my – nové krajiny EÚ. Bolo to spôsobené aj ich strachom, že vďaka nižšej cene práce ich výrobné ceny podlezieme a zaplavíme ich trhy lacným produktom. Čo sa nakoniec nestalo, skôr opak je pravda. Západne krajiny dokonca navýšili svoje národné dotácie, čím dosiahli taký efekt, že sú schopní napríklad k nám doviesť bravčové mäso z prasiat, o ktoré sa starajú ľudia, ktorí majú násobné platy ako naši ľudia! A k tomu treba pripočítať nákladné porážanie, spracovanie a drahú dopravu. Samozrejme, že majú aj výkonnejšie technológie. Ich ceny pri dovoze k nám sú nižšie ako naše z našej produkcie, hoci ich navyšuje cena prepravy. Cca o pár desiatok centov. Čo pri nákupe mäsokombinátmi rozhoduje. Pomohli by dotácie viazané na produkciu, napr. 0,30€ za kg mäsa.

Po roku 2006 sa extrémne zvýšila moc podvodníkov v agrosektore. Podvodníci, ktorí mali kontakty na vládu a patričné úrady, začali extrémnu „rabovačku“.

1. dotácie a projekty (PPA):

Ešte ani dnes nemajú tisícky malých poctivých farmárov vyplatené dotácie za plochu. Meškajú platby pre vybrané skupiny farmárov. Je to účelové až likvidačné a mnoho z nich si tak nemá ako a z čoho založiť novú úrodu! Posledné dotácie na stroje a zariadenie boli malým a poctivým farmárom pridelené v roku 2006! Nové vedenie si vymyslelo komisie a extrémne náročný byrokratický proces.

Namiesto toho, aby ministerstvo nastavilo prideľovanie dotácií čim jednoduchšie, aby farmár nemusel míňať svoj čas alebo svoje peniaze na firmy, ktoré pripravujú projekty, vybrali si cielene firmy, ktoré tento proces extrémne skomplikovali a následne tieto spoločnosti zarábali na vypracovaní týchto projektov. Samozrejme, za nemalý poplatok a ešte väčší úplatok, lebo sa treba podeliť!

Ak si teda chcete kúpiť traktor, kombajn, postrekovač, postaviť sklad na úrodu, váhu, prístroj na zisťovanie vlhkosti, sušičku, novú maštaľ, bitúnok, zariadenie na spracovanie mlieka, neostáva vám nič iné, len musíte osloviť „správnu firmu“, ktorá má kontakty. Tá si vypýta pár tisíc za vypracovanie projektu a cca 20% za schválenie projektu. Samozrejme vopred!

Potom zasadne komisia a pár jej vplyvných členov rozhodne, kto dostane peniaze a kto nie. Nemusíte mať najviac bodov, stačí, že máte správny kontakt! Ak by sme sa spätne pozreli na projekty, tak by sme zistili, že body vôbec nerozhodujú! Rozhoduje sa subjektívne. MF si preto kupujú iba zničené stroje od VF a od Agrobarónov. Na nové nemajú a nikto im na kúpu ani nepožičia.

2. prenájom pôdy a predaj (SPF):

V každom chotári obce vlastni pôdu SPF, niekedy až viac ako 50%. Celkovo jej vlastní a spravuje cca 467 000 ha. Stáva sa, že podielnik a spolumajiteľ parcely s pozemkovým fondom si ju nemôže prenajať od štátu a štát ju dá niekomu inému, hoci s tou parcelou nemá žiadnu spojitosť. Spojitosť sa dá hľadať v korupčnom správaní. Ak má SPF v obci napr. 500 ha a o pôdu má záujem viac záujemcov, tak sa pôda zväčša pridelí ako celok a iba jednému zo záujemcov. Prevažne tomu najväčšiemu. Takto sa zvýhodňujú VF a cielene sa likvidujú MF a SF. Veľké farmy sa zväčšujú, štátnu pôdu si užívajú za 24 až 26 €/ha, kým menší farmári platia občanom alebo cirkvi za prenájom pôdy sumu 50 – 80 €/ha, niekedy až 150 – 200 €/ha. Malý farmár je ochotný zaplatiť štátu oveľa viac, aj cez 100€ /ha. Je minimálne divné, že štát cielene prenájme svoj majetok za 25€/ha a potom firme pridelí dotáciu cca 260 € na ten istý hektár!

Slovenská záručná banka zastavila pôžičky farmárom na nákup pôdy. Vraj im skupovanie pôdy dlho trvalo! Vlastníkov je ale veľmi veľa a je logické, že trvá veľmi dlho vypracovať zmluvy a dohodnúť sa. A toto isté stále opakovať pri stovkách až tisícoch vlastníkoch. Možno sa to udialo na nátlak Agrobarónov… Úrok na nákup pôdy mali farmári pritom 4% a vo svete dávajú farmárom na nákup pôdy iba 1% úrok. Agrobaróni a VF takto cielene skupujú hlavne pôdu od MF a po skončení nájomnej zmluvy im ju zaberú a takým spôsobom ich pripravujú o živobytie. VF si takéto pomalé skupovanie môžu dovoliť. MF na to nemá, jemu investované tisíce eur do pôdy chýbajú, lebo nedostal dotácie na nákup techniky a ani na technické stavby, VF dotácie dostal! Musí sa rozhodnúť, kúpiť pôdu, ktorú získa až po skončení nájomnej zmluvy a čaká aj viac ako 7 rokov a na nej zarába nájomník, ktorý má väčšie práva, ako majiteľ. Alebo kúpiť toľko potrebný traktor, kombajn, postrekovač či postaviť sýpku.

Aby nebolo málo zlodejiny, tak sme si na našu pôdu pustili aj zahraničných „investorov“. Budem sa venovať hlavne tej skupine, ktorej sa podarilo dostať na Úrad vlády SR a prostredníctvom vládnych politikov si zabezpečili beztrestnosť! Samozrejme za podiely. Podvody s pôdou, neplatenie nájmu, získavanie pôdy podvodnými prepismi a za úplatok. Dotácie na technické vybavenie sa mali vrátiť, lebo neboli dodržané podmienky, ministerstvo to však ignorovalo a ponechali im to! Zastrašovanie a fyzické útoky na nepohodlných farmárov sú bežnou praxou! Neplatenie za faktúry a následne reštruktualizácia firmy a podvody idú ďalej. V posledných rokoch Ficovej vlády a po prevaleniach rôznych káuz, sa „akože“ stiahli a majetky (aby o nich neprišli) previedli alebo fiktívne predali subjektom blízkym Smeru a SNS.

3. Výkup komodít (komoditná burza, výkupcovia):

MF a SF predáva svoje produkty vo veľkej miere do zahraničia. Naši výkupcovia, prepojení na burzu, umelo tlačia ceny počas roka po úrode dole (pšenica 130€/t), kým napr. poľský priekupník im dá 160€ za tonu a aj viac a ešte si po to príde. Následne po vykúpení, ide cena na burze na 180€/t, aby mohli draho predať. Chýba nám odbyt na Slovensku. Niektoré mlyny vlastní finančná skupina ešte z čias Vladimíra Mečiara, sladovne vlastnia zahraniční giganti alebo „mečiarovskí“ privatizéri. Najväčšie mäsokombináty vlastnia oligarchovia. Hydinárne chce skúpiť Babiš. Často sa dialo napríklad to, že sme slovenské kuracie prsia predali do Poľska a po úprave nám ich dodávali do našich predajní. Dokonca za nižšiu cenu, za akú ich kúpili a to preto, lebo pridali nástrek soľného roztoku. A spotrebiteľ platí za vodu a nezdravú soľ.

4. Prepojenie majiteľov na politikov a úradníkov:

Uvediem, aká je u nás „tradícia“ a postup: cez niektorú politickú stranu sa dostanem na niektoré z ministerstiev. Následne si dotujem moje podniky cez svoje kompetencie a politické zázemie .Po odchode z funkcie si preberiem môj podnik, finančne veľmi „efektívny“ a podnikám! Preto sa nám stáva, že také podniky majú desaťtisíce ha pôdy, veľa techniky, veľa stavieb ,v mnohých prípadoch aj takých, ktoré vôbec nesúvisia s poľnohospodárstvom, a to všetko za peniaze štátu alebo EÚ. Dokonca sa týmto podnikom darovali peniaze na rôzne rezorty na oddych (akože agroturistika), alebo dokonca na golfové ihriská!

Za pár rokov sa z nich stali veľmi úspešní podnikatelia, ktorí už vlastnia celé komplexy na spracovanie a výrobu potravín. Hydinárne, mliekarne, pekárne, mlyny, mäsokombináty atď…

Agrobaróni majú desiatky hektárov pôdy, skoro zadarmo! Hospodária na nej veľmi necitlivo a proti prírode. Lebo sa do toho nerozumejú a ide im iba o zisk za každú cenu. Robia to iba preto, lebo môžu. Je to pre nich veľmi výhodné. Všetko za veľmi lacno a množstvo dotácií. Na desiatkach tisícoch hektárov majú vďaka zadotovanej výkonnej technike rovnaký počet zamestnancov, ako SF. Znižuje sa tým zamestnanosť na vidieku!

Riešenia pre slušných poľnohospodárov:

1. Pôda:

Urýchlene vrátiť pôdu známym vlastníkom. Zrýchliť reštitúcie.

Zmeniť zákon, aby mal vlastník nadradené práva k svojej pôde a mohol s ňou nakladať.

Pri zmene majiteľa pôdy musí skončiť platnosť nájomných zmlúv najneskôr do 30.9. daného roka.

Všetky práva má výhradne vlastník, pôdu na užívanie mu musia odovzdať najneskôr do 30.9. toho roku.

Nájomník pôdy stráca nárok na prenajatú pôdu dňa 30.9. v ten istý rok, kedy bola pôda predaná. Môže ju ďalej užívať, až keď bude mať novú nájomnú zmluvu s novým vlastníkom.

Preveriť pridelenie pôdy cez SPF.

Po preukázaní podvodu a iných pochybení, odobrať pôdu a prideliť iným subjektom.

Zastropovanie na koncového užívateľa – koľko pôdy z SPF môže užívať jeden užívateľ.  Max 300 ha.

Podporiť ekologický prístup k pôde a produktom.

Obnoviť štátom garantovanú pomoc pri nákupe pôdy pre MF. Slovenská záručná banka by mala po splnení pravidiel opäť požičiavať farmárom za úrok maximálne 1%.

Slovenská záručná banka by mohlo pomôcť aj pri iných projektoch, hoci aj za vyšší úrok, ako je 1% pri nákupe pôdy.

2. Dotácie:

Zastropovanie plošných dotácií na 600 alebo na 1000 ha a zvýhodniť dotáciami na obnovu MF.

Zavedenie dotácie na jednotku produkcie (liter mlieka, kg mäsa, tonu obilnín).

Kontrola, ako subjekt využíva danú plochu, aké plodiny, aké hnojivá a aké sú v nej reziduá.

Ak sa zistí v prenajatej pôde z SPF, že sa tam vo zvýšenej miere nachádzajú zbytkové produkty z postrekov, alebo bude mať nevyrovnané bilancie výživových prvkov (tzn. nevyrovnané hnojenie umelými hnojivami, spôsobené nemeraním obsahu v pôde), čím poškodí kvalitu pôdy. Tak sa musia vrátiť dotácie a aj pôda.

Preverenie komisií, ktoré prideľovali dotácie na jednotlivé projekty. Ako postupovali pri bodovaní a prečo horšie hodnotení dostali dotácie a bonitnejší nie.

Kto vyberal tie komisie a podľa čoho.

Zaviesť jednoduchý systém dotácií na projekty a zaviesť jednoduché a jednoznačné schvaľovanie na základe jednotných pravidiel.

Uprednostniť iba MF, poprípade SF.

Dotovať živočíšnu výrobu.

Dať dotácie na rozvoj spracovateľských zariadení, to znamená, aby roľníci priamo spracovávali svoje produkty a podľa možnosti ich aj predávali.

Zjednodušiť legislatívu v oblasti výstavby a schvaľovanie takýchto spracovateľských zariadení (predaj z domu).

3. Výkup komodít:

Prispieť na výstavbu sýpok a skladov, aby MF nemuseli nevýhodne predávať svoje produkty.

Treba začať podporovať pestovanie takých odrôd plodín, ktoré sú menej výnosné, ale o to viac výživnejšie. Potraviny vyrobené z týchto plodín budú zdravšie, výživnejšie a bude o nich stále väčší záujem.

Farmár by mal mať možnosť predať svoju úrodu aj štátu. (je to na diskusiu)

4. Spravodlivosť:

Pre zdravé fungovanie štátu je potrebné podvody riadne prešetriť, vyvodiť zodpovednosť a vykonať urýchlenú nápravu.