Vláda koncom mája schválila novelu zákona o DPH (ešte to pôjde do parlamentu a potom k prezidentovi, takže úplne panike podliehať netreba), ktorá okrem iného značne rozširuje prípady, keď odberateľ ručí za DPH, ktorú na faktúre dodávateľ uvedie a nezaplatí. Na jednej strane to síce vyzerá ako chvályhodný čin smerujúci k naplneniu štátneho rozpočtu na úkor osôb, ktoré sa podieľajú na neplatení daní. Na druhej strane si ale myslím, že ide o veľmi nešťastné riešenie, ktoré podvodníkov možno len mierne obmedzí (celkom určite nezastaví), ale výrazne zneistí množstvo slušných podnikateľov. Žiaľ väčšina opatrení, ktoré sa na nás chystajú v blízkej budúcnosti vyzerá rovnako.
Ale naspäť k tomu ručeniu za DPH. Najskôr trošičku nezáživných paragrafov:
§ 69 ods. 14 zákona o DPH by mal znieť „Platiteľ, ktorému je alebo má byť dodaný tovar alebo služba v tuzemsku, ručí podľa § 69b za daň z predchádzajúceho stupňa uvedenú na faktúre, ak dodávateľ daň uvedenú na faktúre nezaplatil alebo sa stal neschopným zaplatiť daň a platiteľ vedel alebo na základe dostatočných dôvodov vedieť mal alebo vedieť mohol, že celá daň alebo časť dane z tovaru alebo služby nebude zaplatená. Dostatočným dôvodom na to, že platiteľ vedieť mal alebo vedieť mohol, že celá daň alebo časť dane z tovaru alebo služby nebude zaplatená, je skutočnosť, že
a) protihodnota za plnenie uvedená na faktúre je bez ekonomického opodstatnenia neprimerane vysoká alebo neprimerane nízka,
b) platiteľ dostal oznámenie podľa odseku 15 a pokračoval v uskutočňovaní zdaniteľných obchodov s platiteľom, u ktorého nastali dôvody na zrušenie registrácie podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu, alebo
c) v čase vzniku daňovej povinnosti bol jeho štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu alebo spoločníkom štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu alebo spoločník platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu.“
Teraz si predstavme napríklad situáciu, že Jožko nakúpi od Ferka tovar. Ferkovi sa nedarí, tak mu ho predal za veľmi nízke ceny. Jožko normálne Ferkovi zaplatí cenu aj s DPH pekne prevodom na jeho účet v banke. Ale keďže sa tomu nešťastnému Ferkovi nedarí, na účte mu už „sedí“ exekútor a peniažky vezme. Nuž a ako sme už spomínali, Ferkove podnikanie ide dolu vodou a aj to, čo dostal za tovar vezme exekútor, preto jednoducho nezaplatí DPH správcovi dane. Veď ani nemá z čoho. Ak tomu dobre rozumiem (a verím, že áno) a ak to takto bude nakoniec aj schválené (a verím, že nie), Jožko sa vystavuje zvýšenému riziku, že bude musieť tú DPH, čo už raz zaplatil Ferkovi ešte raz odviesť ako ručiteľ na účet správcu dane, lebo veď cena bola „bez ekonomického opodstatnenia neprimerane nízka“. Kto posúdi, kedy je cena nízka (alebo vysoká) primerane a kedy neprimerane? Správca dane, ktorý by rád videl svoje peniažky a môže byť preto zaujatý? A kto posúdi ekonomické opodstatnenie? Opäť správca dane, ktorý môže byť zaujatý? Čo môže spraviť Jožko, aby minimalizoval toto riziko?
– Nebude obchodovať s niekým, koho nepozná lepšie ako vlastného brata (toto určite „prospeje“ rozvoju podnikania, najmä každý nový podnikateľ sa „poteší“)
– Zaplatí Ferkovi len základ dane, DPH pre istotu rovno odvedie správcovi dane (k tomu sa radšej ani nejdem vyjadrovať, kto všetko by z toho nebol nadšený)
– Ferkovi DPH zadrží a vyplatí až keď sa mu Ferko preukáže, že DPH odviedol (kde je napríklad daňové tajomstvo? z čoho ju Ferko odvedie, keď má tie spomínané ťažkosti a vlastné zdroje nemá?)
– A tak ďalej, a tak ďalej… jedno riešenie horšie ako druhé…
A ak napríklad takto mal Ferko 100 eur od Jožka a 100 Eur od Janka (čiže 200,- eur z uskutočnených zdaniteľných plnení), po odpočítaní uplatnenej DPH vo výške 120 Eur (z prijatých zdaniteľných plnení) mal na DÚ odviesť 80 Eur a neodviedol. Kto bude za tých 80 Eur ručiť – Jožko, alebo Janko? Každý za polovicu? Alebo ten z nich, čo bude mať tú smolu, že ho správca dane prvého nájde?
To je len jeden príklad, napadá mi aj niekoľko ďalších, keď sa poctivý podnikateľ (prestaňme sa prosím tváriť, že keď niekto podniká, automaticky nie je slušný človek dbalý zákonov a povinností) môže sa nie vlastnou vinou dostať do situácie, že bude niekomu ručiť za daň. Za čo ho chce vláda trestať? Za to, že on si svoje povinnosti na rozdiel od Ferka riadne a včas plnil? Za to, že si dovolil urobiť tú chybu a začal podnikať? Bude lepšie, keď sa rozhodne, že riziká a nevýhody podnikania sú také veľké, že on sa radšej zamestná? Ak sa tak rozhodne každý, kde sa všetci zamestnáme? Bude v organizáciách platených z rozpočtu dosť pracovných miest, aby sme sa tam mohli všetci zamestnať? Alebo pôjdeme robiť k Ferkovi?
Ďalšie články na:
viac na: www.tongel.sk
autor: Ing. Tatiana Gemmelová