Už im aj na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny došlo, čo je nevyhnutné spraviť aby sa ušetrili peniaze a začala pozitívna motivácia ľudí.
Viac na: www.tongel.sk
Došla im už aj nepredstaviteľná predstava o rozdeľovaní ľudí do kategórii prostredníctvom prideľovania sociálnych dávok podľa zásluh. Sociálna spravodlivosť nie je, že dáme každému rovnako. Spravodlivé je rozdeľovanie podľa zásluh. Ľudí nemotivujeme aby pracovali tím, že im dáme sociálne dávky. Motivujeme ich, keď ich dávky podmienime prácou. Musia niečo vykonať pre spoločnosť, ktorá prispieva do rozpočtu.
Ľudí musíme posudzovať podľa kľúča:
1. sú v nej ľudia ktorí majú záujem pracovať, ale nedarí sa (zapájajú sa do aktivačných prác a neskôr sa zamestnajú) od štátu poberajú sociálne dávky podľa zásluh. Časom sa zase zapoja do pracovného procesu a budú sa mať relatívne dobre.
2. v druhej skupine sú ľudia ktorým sa nechce pracovať, ale pod tlakom obmedzenia príjmov začnú pracovať prostredníctvom aktivačných prác a verejno-prospešných prácach. Možno časom zistia, že v prvej skupine je lepšie a zaradia sa do nej. Ale časť zostane v druhej a bude sa mať o čosi horšie v pomere k odpracovaným výkonom pre spoločnosť, ktorá ho financuje prostredníctvom sociálnych dávok. V druhej skupine sa bude mať lepšie ako v tretej, to je podstata.
3. v tejto skupine budú ľudia ktorým sa nechce pracovať a ani zapájať do aktivačných prác. Nemajú nárok na žiadne sociálne príspevky pokiaľ neodvedú aspoň minimum práce pre spoločnosť ktorá im tie sociálne príspevky dáva. Preto im patrí iba jedno jedlo denne ako povedala štátna tajomníčka ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Viac v zákone:
To sa mi zdá spravodlivé a motivujúce pre všetkých ľudí. Nemôžme sa báť vyjadrení, ako mal Smer. To nemôžeme urobiť, budú nepokoje a rabovanie. Veď umrú od hladu atď…
Nemusia umrieť (ako často strašia), majú na výber, pracovať pre prospech spoločnosti v prvej alebo druhej skupine. Ak si vyberú tú tretiu, je to ich slobodná voľba a musia sa prispôsobiť neľahkej situácii.
Podľa mňa sa každý začlení minimálne do druhej skupiny a vytratí sa nervozita ľudí, ktorí prispievajú do rozpočtu a cítia nespravodlivosť. Ak deti budú vidieť, že rodičia nemajú všetko zadarmo, naučia sa s tým žiť a bude ich to motivovať k inému životu ako mali doteraz. Bude väčšia chuť do práce a celková filozofia života.
Viac na: www.tongel.sk
Ľubomir Tongeľ